Lekcia
Keď som bola malá mal som veľmi zlú povahu. Otec mi dal do vrecka množstvo klinčekov a klincov a povedal mi:"Nech vždy keď sa nazlostíš tak,zabiješ jeden klinec do plota vzadu za domom." Prvý deň som zatĺkola do plota 37 klincov. Po niekoľkych týždňoch som sa naučila kontrolovať svoj hnev a počet klincov sa postupne znižoval. Zistila, som že je jednoduchšie ovládať zlosť, ako zatĺkať klince do plota.
Nakoniec prišiel ten deň, keď som sa ani 1x nenahnevala. Povedala som to otcovi a ten mi navrhol, aby som teraz vyťahovala vždy po jednom klici, keď sa za celý deň ani raz nenahnevám. Dni sa mínali a ja som mohola povedať otcovi, že v plote nie je už ani jeden klinec, ktorý som tam zabil.
Otec ma vzal za ruku a odviedol k plotu,kde mi povedal:"Utobila si dobre, dcérka, ale pozri sa na tie diery v plote. Ten plot už nikdy nebude taký, aký bol. Keď povieš niečo v zlosti, tak to zanechá presne takéto jazvy, akoby si do človeka zapichol nôž a potom ho bolestivo vytiahol. Nezáleží na tom, koľko krát za deň povieš ľutujem, rana stále zostáva. Rana spôsobená slovom bolí rovnako, ak nie viac ako fyzický úder. Zapamätaj si to,dcérka, zíšlo sa ti to teraz a zíde sa ti to i neskôr, v živote,práci.....